Zamilovaný príbeh
Zamilovaný príbeh
Sedela na lúke a so slzami v očiach pozorovala západ slnka. V rukách zvierala retiazku s malým srdiečkom. Farby ktorými sa odelo nebo dostali nádych oranžovej zmiešanej so žltou a ružovou. S pohľadom na tú zapadajúcu ohnivú guľu prišiel príval nových slz.
Zdvihla hlavu k nebu a prosila Boha o pomoc. V tvári sa jej zračila bolesť a duši mala sklamanie. Po prvý raz cítila ako láska bolí. Mala pocit akoby jej srdce trhali na drobné kúsky. Potlačila plač a vykríkla: ,, Prečo??? Stáleho milujem, ako mám bez neho žiť?"
Znovu ju premohol plač. Ešte pred pár dnami sedela na tej lúke a bola najšťastnejšou bytosťou na svete. Rozdávala úsmevy a dobrú náladu. Láska jej svietila z očí a celú ju pohltila. Zrazu vstala a rozbehla sa smerom ku skalám. Zhlboka sa nadýchla a zahľadela sa na more. Aj tento pohľad prebudil spomienky na minulosť ktoré pre ňu boli priam mučivé. Bola rozhodnutá skočiť a ukončiť všetky trápenia. Slnko už takmer zapadlo a noc rozprestrela svoju náruč. Spolu s ňou prišiel nočný vetrík a pohladil dievča po tvári. Takmer ako by jej chcel niečo povedať. Mala pocit akoby šepkal lasom ktorý tak milovala:
,,Láska moja, prosím nerob to. Nechcel som ti nikdy ublížiť. Ty vieš ako veľmi som ťa miloval. Každú chvíľu ktorá mi zostávala som trávil s tebou a bol som ten najšťastnejší na svete. Dala si mi toľko lásky o ktorej sa mi ani nesnívalo. Vrátila si mi úsmev na tvár. Stála si pri mne aj v posledných chvíľach, hoci to pre teba nebolo ľahké. Bola si so mnou až do konca. Netráp sa kvôli mne odišiel som šťastný a hoci moja láska nedostala šancu kvitnúť tvoja ešte len príde. Ja budem tu okolo teba a budem strážiť tvoje šťastie. Neplač že slnko zapadlo lebo slzy ti zabránia uvidieť hviezdy."
Vietor ustal a ona sa znovu pozrela na nebo, na ktorom žiarili miliardy hviezd. A ona vedela že musí ísť ďalej. ,,ZBOHOM LÁSKA MOJA" zašepkala so slzami na tvári a odišla.