Andrea
Andrea sedí na lavičke, po tvári jej stekajú slzy, ako každý deň. Nedokáže myslieť na nič iné, ako na to ako by mohla vrátiť čas. Zničila to čo jej bolo na svete najdrahšie. Andrea a Marek, to je už dnes minulosť. Vlastne sa ani nehnevá na jeho rozhodnutie, za to, ako sa k nemu správala si to zaslúži. Veľmi ju to mrzí, urobila by čokoľvek aby mohla dostať druhú šancu. Pomaly vstala a pobrala sa domov, mama by sa o ňu bála, vlastne sa bojí stále...cestou ešte premýšľa ako povedať Marekovy všetko, čo k nemu cíti. Vie, že sa na jeho rozhodnutí nič nezmení, ale raz mu to povedať musí, potrebuje všetko čo v sebe dusila dať von, odkryť svoju pravú tvár...a potom, zmierená s tým, čo ju čaká ostať zasa sama. Kamaráti na ňu nemajú čas, chalana už nemá. Čaká ju dlhé, nudné leto.
Andrea prišla domov, hmm, zaujímavé, nikto doma nie je, to sa nestáva často. Pustila comp a jej obľúbené smutné piesne...a znova plače. Všetko jej pripomína Mareka, jej lásku, jej trápenie. Ako zabudnúť? Ako sa zbaviť tej bolesti? Dala by čokoľvek aby znovu prišiel na jeho motorke, dal dole helmu a pozrel na ňu jeho krásnymi očami. Aby mohla znovu vidieť jeho úsmev ktorý jej okamžite dokázal zlepšiť náladu. Stačila len jeho prítomnosť a všetko zlé zo života bolo preč. A teraz padla na dno, tak tmavé a tak studené. Nikde okolo nikto nie je a nikto jej ruku nepodá. Možno ani nechce aby ju niekto vytiahol späť. Chce len jedno a to je Marek. Zmierená s tým, že sa už nič horšie nemôže stať si ide ľahnúť. Na učenie sa vykašľala, snáď zajtra písomka nebude. V posteli sa ešte dlho prevaľuje a nemôže zaspať. Vie, že zajtra znovu uvidí jeho nádhernú tvár ktorú už nesmie pobozkať. Ako sa má zbaviť tej veľkej bolesti? So slzami v očiach pomaly zaspáva...
....................................
Zatiaľ čo sa Andrea trápila, netušila že u Mareka sa deje niečo podobné. Andreu miloval, ale bál sa že znovu sa ich vzťah vráti do starých koľají. Celý deň uvažoval či jej má odpustiť, ale hneď ako ju zbadal nedokázal povedať ani slovo. Bolelo ho keď videl že trpí, ale nebol na tom oveľa lepšie. Celý večer sa prevaľoval na posteli a nevedel zaspať. Stále rozmýšľal či jej má dať druhú šancu. Odrazu mu zapípal mobil, prišla mi smska od Andrei. BUDEM ŤA MILOVAŤ NAVEKY! Vôbec tomu nerozumel, ale mal zvláštny pocit. Odrazu vedel, že jej má odpustiť a že budú spolu šťastný.....asi po hodine s úsmevom na tvári zaspal.
Ráno sa tešil do školy ako asi nikdy, tešil sa že uvidí Andreu a že jej povie všetko čo chcel povedať už dávno. Spolu s Martinom nastúpili do vlaku, ale keď z neho vystupovali, Andreu nikde nevidel. Počkal na jej kamarátku Niku ale ona tiež o nej nič nevedela. Ten zvláštny pocit ktorý mal včera večer sa znovu vrátil. Prešiel mu mráz po chrbte, veľmi sa bál i keď nevedel prečo. Veď je určite len chorá....
Po škole keď čakal na vlak stretol opäť Niku, mala uplakané oči a smutný výraz v tvári. Spýtal sa, čo sa stalo a Nika sa v momente rozplakala. Začal tušiť niečo veľmi zlé. Zašepkala...Andrea je mŕtva. Ráno ju našla mama v kúpeľni so žiletkou. Podrezala si žily. Marek nedokázal uveriť...počul len tie slová....je mŕtva, Andrea je mŕtva. Chcel kričať, trieskať, rozbíjať všetko naokolo, no nedokázal sa ani pohnúť. Celý čas už boli ticho. Ani jeden z nich neplakal, boli príliš smutný na to aby dokázali plakať.
Navečer sa šiel Marek previezť na jeho motorke. Spomínal na to, ako bolo pekne keď sa šli spolu s Andreou previezť. Boli spolu na prekrásnej lúke a strávili tam spolu veľmi veľa času. To všetko je už preč. Už nie je vôbec žiadna nádej že budú šťastný. Marek si vôbec neuvedomil ako rýchlo ide. Zrazu zbadal za sebou policajtov. Nesmú ho chytiť...zrýchlil, a chcel im utiecť. Pred ním však bola veľmi prudká zákruta, šmykol sa a.....odrazu necítil už nič, ani tú bolesť. Okolo bolo všetko biele a uvidel Andreu ako sa na neho krásne usmieva a volá ho. Vyzerala ako nádherný anjel, ona vlastne bola anjel...jeho anjel. Chytil ju za ruku a spolu, ruka v ruke šli, aby boli naveky šťastný.
super
(ajuska, 2. 1. 2011 21:59)