Nerozlučná dvojka

Normálne ma začínajú udivovať tie štatistiky navštevovanosti. Naozaj sú tie čísla také vysoké? Dajako sa mi to nezdá. Začínam o spoľahlivosti tých čísel pochybovať, nakoľko ku žiadnemu článku (nech by bol akokoľvek neaktuálny) nepribudol doteraz žiadny komentár.

Tak a teraz newsy v skratke.

Mám sa vcelku fajn, nemôžem sa sťažovať, i keď letné prázdniny by mohli nastať čím skôr. Škola mi začína liezť na mozog - v utorok som v triede vyspevovala pieseň Mandarínka Darinka a pritom predvádzala svoje tanečné umenie. Viete si predstaviť ako sa asi tvárili spolužiaci. Zopár sa ich pridalo ku mne, ale ostatní na nás pozerali ako keby sme prišli z inej planéty. Čo planéty! Galaxie!

V ten osudný utorok som si do školy obula topánky na opätku a hovadsky ma otlačili. Myslela som, že domov pôjdem v prezúvkach. Našťastie ma ako-tak zachránila moja obľúbená učiteľka-telocvikárka Mraffková a poskytla mi zásobu leukoplastov. Ešte dnes som však v teniskách krívala. Klopkačky som odložila do botníka na dobu neurčitú. Toľko k mojim skúsenostiam s topánkami na opätku.

V poslednej dobe nejak často chodím po doktoroch, čo sa mi teda v živote ešte nestalo.  Nie že by som bola smrteľne chorá, ale kedže som na sedemnásročnej prehliadke (oneskorenej o 2 mesiace) povedala doktorovi o nejakych problémoch, poslal ma na endokrynológiu, kde mi zobrali krv, poslali na sono vaječníkov a štítnej žľazy. V stredu som doniesla všetky výsledky a jediné čo mi zistili bolo že mám veľa mužských hormónov  v krvi. Vrelá vďaka, to ma samú nenapadlo... Nedozvedela som sa nič nové. Aj tak ma však ešte chcú poslať na CT nadobličiek, aj keď viem, že všetko je zbytočné. Celá táto nezvyčajná situácia asi dosť ovplyvnila moju psychiku, lebo mi 2 týždne meškal menzes. Až dnes (oneskoril sa o 15 dní) som ráno dostala kŕče a poobede som už zhľadúvala vložky. Veru, už bolo na čase. Nabudúce si radšej vytrpím všelijaké mini bolesti, ako by som sa mala zas stresovať a naháňať sa po doktoroch a nabúraťsi režim.

Doma nič nové, Erik je stále blbý, Anetta nevie čo chce a nedá pokoj kým to nedostane, z dedka je čoraz väčší šopoholik a v sekáči je už stálym zákazníkom, babička okrem randenia so sliepkami, kačkami, zajacmi a neviem akou háveďou vo dvore začína siať na roli semienka, mamina sa stále umára prácou a ja si hľadám svoje miesto v živote. Bezvýsledne.

Nedávno som mala niečo vyše dvoch mesiacov obdobie radikálneho chudnutia, ale už nejakú dobu stagnujem. Za dva mesiace som zhodila 6 kíl, ale akosi sa nedokážem prinútiť vrátiť sa k tomu "naprázdno" režimu, aby som pokračovala. Budem sa však musieť prekonať, lebo leto sa blíži, a ja chcem vyzerať aspoň trošku k svetu.

Čo sa môjho voľného času týka, tak stále závislačím na knihách, a v poslednej dobe aj na Sims 2. Nuž, každé hovno má svoje muchy. Prvé čo spravím keď prídem zo školy (okrem toho že sa nadlábnem) je, že si sadnem k počítaču a na fejsbuku (schválne to tak píšem, aby nejaký inteligent nenadával, že ani písať neviem) nakŕmim cicu na petville. Fejsbuk vypnem a zapnem Sims. A pri tom sedím až kým nezačne dobiedzať brácho. Alebo sestra. Ale to už obyčajne je večer, takže v tom mojom pelechu (môj obytný priestor veľkosti 3x4metre sa ani izbou nazvať nedá, lebo tam vládne totálny chaos-neporiadok) akurát zasadnem ku knižke a keď konečne pozriem na hodiny je pol jedenástej večer, čo znamená že je najvyšší čas zaliezť do perín, no kým sa tam dostanem, je polnoc. Bohvie, kam sa ten čas tak náhli....

Pomaly už budem končiť, pretože je zas veľa hodín a aj tak som sa už nejak veľmi rozpísala. Takže do skorého čítania!